Syndróm vyhorenia

Ráno sa zobudím a mám pocit, že ma prešiel kamión. Nie je možné, že som práve prespala celú noc, veď som snáď ešte vyčerpanejšia ako včera večer. Vstanem z postele, prejdem pár krokov do kúpeľne a pozerám sa na človeka v zrkadle. Tvár ako po ťažkom fláme, kruhy pod očami, šedá pokožka, žiadna energia. Na hlavu sa mi znesie celý „cloud“ myšlienok. Práca, ktorú som robila ma bavila, nechápem kde sa stratila energia, ktorú som cítila. Milujem svoju dcéru, ale keď prídem z práce domov, tak sa jej proste nevládzem venovať. Neznášam svojich kolegov. Vlastne, neznášam ľudí a akékoľvek rozhovory, ktoré ma len zaťažujú. Chcem sa len zamotať do mojej kukly a spať a spať … Ak sa vám niečo podobné v živote deje, možno si poviete to, čo som si hovorila aj ja, mám depresiu.

Nemusí to však nutne byť depresia. Systém v ktorom momentálne veľká väčšina z nás funguje je založený na multi-taskingu (čiže robiť veľa vecí naraz a veľmi často málo z nich poriadne, čím máme stále pocit nedokončených úloh a aktivít), na informačnom preťažení kvôli neustálemu vplyvu médií, sociálnych sietí a zároveň veľmi vysoko nastavených štandardoch vo všetkých oblastiach nášho života. A tak sa nám do života pomaly ale isto dostal už dosť často skloňovaný pojem „burn-out“ alebo po slovensky syndróm vyhorenia. Čo s ním? Spomaľ, ži v prítomnosti nádychu a výdychu a nastav sa na počúvanie svojho tela. Zdvihnutý prst totiž hovorí organizmu, ukľudni sa a reštartuj sa, lebo budeš musieť spomaliť s dôsledkami.

Syndróm vyhorenia je špecifická porucha, ktorú pravdepodobne spôsobuje dlhodobé vystavovanie sa stresu. Dnes už vieme, že dlhodobý stres má veľmi negatívne dôsledky. Jedným z nich je neovládateľná únava, ku ktorej dochádza v dôsledku prestimulovania hormonálneho systému. Následkom tejto únavy môže dochádzať ku rôznym problémom akými sú výpadky pamäti, ochorenia, či nehody z nepozornosti.

Ako sa teda s vyhorením v práci, či v živote vysporiadať najlepšie? Jednoznačná odpoveď je síce vysoko individuálna (každý z nás máme predsa len nastavené vlastné latky a vyhovuje nám niečo iné), ale skúsme si zhrnúť aspoň základné postupy, ktorými by sme mohli začať a organizmus nechať oddýchnuť:

  1. Spánok
    Chceme, či nechceme, spánok je čas, kedy telo regeneruje najviac. Žiadne vitamíny, zázračné doplnky stravy, či rituály nám ho nenahradia. Keď je človek vo vysokom tempe, väčšinou robí niečo na úkor niečoho a spánok sa stáva prvou oblasťou, ktorú človek skracuje. Každý máme svoj počet hodín, ktorý je pre nás dôležitý. Lekári sa zhodujú na čase spánkových hodín medzi 6 – 8. Pri vyhoretí viaceré zdroje uvádzajú dôležitosť dodržiavať pravidelný režim stanoveného nočného spánku a zároveň ho dopĺňať poobednými „zdriemnutiami“. Tieto poobedné zdriemnutia si nevie asi dopriať každý z nás, ale zavrieť oči na 10 – 15 minút, stále sú to dôležité minúty, ktoré mozog nadopujú a podporia. Je totiž dôležité rozlišovať medzi spánkom a oddychom a pár minútový oddych môže urobiť rovnako potrebnú službu ako spánok.
  2. Jedlo
    Opäť platí, každý máme veľmi individuálne nastavenie. Vo vysokom strese sú ľudia, ktorí chudnú, pretože im jesť nechutí ale sú aj ľudia, ktorí jedlo v strese vyhľadávajú. Pri jednom aj druhom prípade sa vedci zhodujú na tom, že je potrebné jesť, aby malo telo živiny. Kvalita je však v tomto prípade dôležitá. Telu je potrebné dodať potrebný dostatok vitamínov, najlepšie si aspoň raz denne dopriať zelené potraviny (čokoľvek zelené, či už vo forme momentálne veľmi populárneho smoothie, alebo sa zahrať na zajaca a „šalátovať“ každý deň aspoň 1 x) Dodať telu vlákninu, antioxidanty a vodu je tá najlepšia cesta ako mu oznámiť, že s ním v zdraví rátate a potrebujete aby fungovalo. Niektorí lekári odporúčajú pridať do jedla rybí olej (omega 3 mastné kyseliny) a podporiť tak telo v boji proti akýmkoľvek zápalovým aktivitám v organizme.
  1. Cvičiť? Zabudni, som unavená a chcem len spať!
    Oblasť cvičenia je pri vyhorení zo stresu síce dôležitá ale aj tu platí radšej v malom a častejšie. Dôležité je aby vás cvičenie bavilo. Rozhodnutie od dnes mením svoj život a cvičím jógu je hlavne v období kedy máte chuť každého udrieť panvicou po hlave veľmi náročné dodržať. Preto je dôležité dať si napríklad za cieľ každý deň urobiť 1 cvik aspoň po dobu 10 minút. Keby to malo byť aj len poskakovanie na mieste, skoky cez švihadlo alebo krátka prechádzka, dôležitý je pohyb a radosť z neho.
  2. Vďačnosť a pokoj
    Vstávať s úsmevom, byť vďačný za ticho, za nádych a výdych je pre mnohých z nás nepredstaviteľný výkon. Stále nás totiž po tichu vnútri zožiera nepokoj z nenaplnených predstáv a cieľov, z nedokonalých partnerstiev a neúspešných pracovných aktivít. Aj vďačnosť je zručnosť, ktorú je potrebné sa naučiť. Cítiť vďačnosť, ktorá vzíde z ticha a z pokoja je niečo, čo vyžaduje určitý tréning ale vie sa ho naučiť každý z nás. Najlepšie na tom je, že na tento tréning nemusíme míňať žiadne peniaze. Jediné čo potrebujeme urobiť je uvedomiť si, za čo všetko môžeme byť hneď po zobudení vďačný. Či už je to fakt, že vyšlo slnko a ja sa viem nadýchnuť. Alebo si môžem umyť tvár čistou vodou. Moja rodina je zdravá a nech je aká je, je moja a majú ma radi. Z každej strany na nás neustále dorážajú nedokončené úlohy v práci, nevybavené záležitosti v škole našich ratolestí, nedokonalý vzťah a nenaplnené osobné ciele. Máme chcieť viac od seba, od ostatných, od života a neustále cítiť nedostatok. Týmto postojom síce naplníme očakávania marketingových kampaní spoločností a ciele vonkajšieho sveta, ale vytvoríme si ešte vyšší tlak a nastúpime cestu syndrómu vyhorenia.

Takže začneme už dnes. Napríklad si vytvoríme krátky rituál pred spánkom. Na 10 minút si pred spánkom zatvoríme oči a naplníme sa pokojom a pochopením samého seba. Aj keď to nepôjde hneď na prvý šup, máme so sebou trpezlivosť. Odpojíme sa z chaosu vonkajšieho sveta dosť dlho na to, aby sme sa v myšlienkach napojili na niečo, čo nás upokojí. A prečo by sme mali odložiť nedokončenú úlohu alebo projekt? Aj tak by sme ho potom museli prerábať, veď vieme, že na to aby sme zo seba dali maximum potrebujeme byť oddýchnutí. Postupne, minúta za minútou, hodina za hodinou, deň za dňom si uvedomíme, ako dôležité je nachádzať si tento pokoj, napĺňať sa vďačnosťou, žiť len v tejto jedinej prítomnosti a tvoriť si tak naplnenú budúcnosť.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore